Málo známe fakty o známej udalosti. DNES si pripomenieme výročie SNP


Dnes uplynie presne 74 rokov od legendárneho rozkazu generála Goliana „Začnite s vysťahovaním!", ktorým odštartovalo protinacistické povstanie na Slovensku. Múzeum SNP v súvislosti s výročím pripravuje bohatý program.
Slovenské národné povstanie (SNP) je jedným z dejinných míľnikov modernej slovenskej histórie. Napriek jeho významu zostávajú niektoré kapitoly povstania aj dnes verejnosti neznáme. Málokto napríklad vie, že minister obrany generál Čatloš v súvislosti s približovaním sa sovietskych vojsk k hraniciam Slovenska pripravoval vojenský prevrat či fakt, že povstanie pomáhala potláčať ukrajinská divízia SS Galizien.
Skupina partizánov z oddielu Pomstiteľ // Sputnik
Miesto povstania prevrat
Vojenské vystúpenie proti Nemecku mohlo mať aj iný priebeh ako ten, ktorý poznáme z učebníc dejepisu. Ľudácky minister obrany Ferdinand Čatloš pripravoval vojenský prevrat, ktorý by mal urýchliť postup Červenej armády cez slovenské územie na západ. Čatloš chcel počkať, kým Sovieti dosiahnu Krakov. Úspešný prevrat v Bratislave by podľa neho umožnil rýchly útok na Maďarsko a Nemecko z juhu a západu Slovenska.
Ulica v Banskej Bystrici v súčasnosti // CC BY 2.5, Miroslav Zlevský
„Na Slovensku mala byť nastolená vojenská diktatúra, ktorá by skončila vojnu proti ZSSR a jeho spojencom a súčasne vypovedala vojnu Maďarsku, zneškodnila nemecké vojenské i civilné zariadenia na Slovensku a vytvorila možnosti pre ďalšie operácie Červenej armády. Čatlošov plán však bol najmä z hľadiska politického neprijateľným nielen pre domáce odbojové sily a vedenie československého odboja v zahraničí, ale aj pre Sovietsky zväz," hovorí pre Sputnik Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu.
Minister obrany generál Ferdinand Čatloš // Foto, Public domain
Zrealizovaný bol však plán Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady. Na rozdiel od tzv. Čatlošovho plánu sa plán Vojenského ústredia ilegálnej Slovenskej národnej rady orientujúci sa na vytvorenie povstaleckého územia s centrom v trojuholníku miest Banská Bystrica, Brezno, Zvolen a otvorenie priesmykov na severovýchodných hraniciach Slovenska, opieral o rad organizačných opatrení uskutočňovaných domácim odbojom od jari 1944 nielen vo vojenskej, ale aj vo finančnej a materiálnej oblasti.

Centrom povstania sa stala Banská Bystrica a územie ovládané povstalcami počas prvých dní Povstania zaberalo podľa Bystrického 52% územia krajiny.
Prvoradou úlohou bolo zabezpečenie obrany povstaleckého územia. Problém ale nastal v prvých dňoch s posádkami na západe i východe krajiny. „Na západnom Slovensku sa do Slovenského národného povstania zapojili len posádky z Piešťan, Trnavy a Topoľčian. Z ostatných posádok to boli len skupiny a jednotlivci. Okrem toho nedostatočné prípravy na povstanie vo východoslovenských divíziách a rýchla reakcia nemeckého velenia mali za následok rýchle odzbrojenie východoslovenskej armády. V prvých dňoch Slovenského národného povstania tak malo velenie povstaleckej armády k dispozícii len 18 000 vojakov a dôstojníkov," opisuje začiatky povstania Bystrický.
Mobilizáciou sa v priebehu septembra síce počet povstalcov zvýšil na 60 tisíc, no odzbrojením posádok na východe padla možnosť otvorenia cesty sovietskej armáde a povstalci sa museli sústrediť na obranu svojho územia , nachádzajúceho sa hlboko v tyle nemeckých frontových vojsk. Podľa Bystrického sa boje odohrávali najmä v okolí prístupových ciest k centru povstania – Banskej Bystrici. Napriek húževnatému odporu nemohli nedostatočne vyzbrojení povstalci dlho vzdorovať približne 50 tisícom skúsených nemeckých vojakov.
Povstalci: na fotografii je obsluha 18. protilietadlovej batérie, ktorá sa zúčastnila SNP na jeseň 1944 // Foto, Pavel Pelech
Tvrdé boje však prebiehali na všetkých úsekoch frontu – na západe pri Baťovanoch, na severe o Strečno, na severovýchode o prístup k Breznu. Povstalecké velenie sa neskôr sústredilo na obranu strategického trojuholníka Banská Bystrica – Zvolen – Brezno. „Napriek veľkým územným stratám odpor vojakov 1. čs. armády na Slovensku a partizánov dokázal zmariť zámer nemeckého velenia rýchlo vyriešiť kritickú situáciu v tyle svojich vojsk na fronte vo Východných Karpatoch. Do 18. októbra, kedy začal generálny útok proti zvyšku povstaleckého územia, došlo k posilneniu okupačných vojsk tak, že ich celkový počet narástol takmer na 50 000. Pod ich náporom organizovaný odpor 1. čs. armády skončil v noci z 27. na 28. októbra, keď veliteľ armády generál Rudolf Viest vydal na Donovaloch rozkaz, ktorým nariadil prechod na partizánsky spôsob boja," hovorí historik.
Skupina sovietskych partizánov z oddielu Pomstiteľ // Sputnik
Ako ďalej dodáva, povstanie možno rozdeliť na dve etapy. Prvá končí začiatkom nemeckého generálneho útoku 18. októbra 1944 a druhá končí ústupom povstalcov z Banskej Bystrice do hôr. „V závere tejto etapy už bolo jasné, že povstalecký front sa nepodarí udržať a išlo o to, či povstalecké velenie dokáže pripraviť a uskutočniť prechod na vedenie partizánskej vojny. Dialo sa to však pod tlakom kritického vývoja situácie, v podmienkach nespoľahlivého a pred koncom októbra už takmer neexistujúceho spojenia velenia armády s jednotkami. Aj preto sa stalo, že posledný rozkaz generála Rudolfa Viesta vydaný na Donovaloch, už k väčšine ešte existujúcich jednotiek vôbec neprenikol," povedal Bystrický.
Počas Povstania, ale aj po zatlačení povstalcov do hôr, Nemci organizovali trestné výpravy do slovenských obcí, ktoré pomáhali partizánom. Spoliehali sa pri tom nielen na pomoc domácich z Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ale aj na príslušníkov divízie SS Galizien (Halič), ktorí sú v posledných rokoch najmä na západnej Ukrajine oslavovaní ako hrdinovia.

Po tom, ako bola ukrajinská divízia v júli 1944 v bojoch proti Červenej armáde pod Brodami zdecimovaná, ju nemecké velenie zreorganizovalo, doplnilo a koncom septembra 1944 odoslalo na Slovensko. Ukrajinskí esesáci operovali na severe Slovenska, na Liptove, podieľali sa aj na obsadzovaní Banskej Bystrice. Na svedomí majú niekoľko vypálených obcí a masakrov civilného obyvateľstva.
Reprodukcia kresby Banskej Bystrice // Sputnik / Lev Ivanov
SNP ako impulz Karpatsko-duklianskej operácie
Najmä po roku 1989 sa zintenzívnili snahy o skorigovanie dovtedajšieho obrazu SNP. Do popredia sa začali dostávať zločiny partizánov, spochybňovanie ich úlohy a významu v Povstaní, či znevažovanie vojenského významu povstania.
Bystrický takéto snahy odmieta. Podľa neho malo SNP jednoznačne svoj význam v podobe reálneho príspevku k spoločnému úsiliu protifašistickej koalície v boji s Nemeckom a jeho spojencami. Takisto bolo povstanie impulzom pre realizáciu Karpatsko-duklianskej operácie. „V polovici septembra 1944 na ňu nadviazala Karpatsko-užhorodská operácia a boje vo Východných Karpatoch sa až do konca októbra 1944 viedli na fronte širokom až 400 kilometrov. Ich vývoj výrazne ovplyvnil situáciu na povstaleckých frontoch, oslobodzovanie Zakarpatskej Ukrajiny a Slovenska, ale aj postup vojsk 2. ukrajinského frontu na území Rumunska a Maďarska," hovorí historik a dodáva: „Vytvorenie slobodného povstaleckého územia a jeho obrana zabránila nacistickému Nemecku dočasne využívať podstatnú časť hospodárskeho a ľudského potenciálu Slovenska."

Veliteľ povstaleckej armády v období Slovenského národného povstania Rudolf Viest // Foto, Public domain
Generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák
Armáda hrala v bojoch prirodzene významnejšiu úlohu, no význam partizánskeho hnutia je nezanedbateľný. Po ústupe do hôr bola regulárna armáda rozpustená a časť jej príslušníkov prešla do partizánskych jednotiek. Odboj proti okupantom sa teda stal záležitosťou partizánskeho hnutia. Nedostatkami trpeli obe zložky odboja – najmä chýbajúcim výcvikom skúsenosťami, výzbrojou, ale aj nižšou odbornosťou časti veliteľov. Aj cez to všetko je SNP podľa Bystrického výnimočné. „Napriek nedostatkom, ktoré znižovali bojovú hodnotu povstaleckých ozbrojených síl vojaci spoločne s partizánmi dokázali vzdorovať nemeckým vojskám na povstaleckých frontoch po dobu dvoch mesiacov. Dokázali to v podmienkach úplného obkľúčenia v relatívne hlbokom tyle nemeckých frontových vojsk," uzatvára svoje hodnotenie historik.
Na oslavách Migy aj 0 eurová bankovka
Ústredné oslavy výročia SNP budú už tradične v areáli banskobystrického Múzea SNP, a to i za účasti žijúcich účastníkov bojov. Tento rok ich môže prísť približne 25.
Slovenské železnice pripravili pre návštevníkov centrálnych osláv špeciálnu zľavu. Jednosmerný lístok z ktoréhokoľvek miesta na Slovensku do Banskej Bystrice bude po opečiatkovaní v pokladni Múzea SNP platiť aj ako spiatočný lístok. Cestujúci tak za cestu na oslavy zaplatia polovičnú sumu.
Riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev pre Sputnik hovorí, že v programe ústredných osláv bude viacero noviniek. Po úspechu 0 eurovej bankovky s motívom Múzea SNP, ktorú Múzeum vydalo v máji tohto roku bude pre záujemcov ďalšia 0 eurová bankovka. Tentokrát s motívom obrnených vlakov, ktoré využívali povstalci. „Cena bude štandardná – 2 eurá. Pre jedného záujemcu bude možné získať maximálne 5 kusov. Predávať sa budú v popoludňajších hodinách v areáli múzea," hovorí Mičev.

0 eurová bankovka // AFP 2018, DPA / Harald Tittel
To však nie je jediná novinka. „V zemľanke si budú môcť návštevníci preposlať na mail vlastný povstalecký preukaz. V exteriéri otvoríme výstavu autentických fotografií z Povstania. Bude tu tábor partizánov a vojakov. Novinkou je aj cyklojazda zo Zvolena do Banskej Bystrice na dobových vojenských bicykloch," dodáva riaditeľ.
Tradičným bude aj prelet strojov letectva OS SR, podľa Mičeva by nebo nad Bystricou mali spestriť stroje Mig-29.
Múzeum SNP v Banskej Bystrici // Sputnik / Yuryj Abramochkin
Fotografie: Sputnik
Text: Sputnik, Artur Bekmatov
Design: Natalia Korolevá
© 2018 Sputnik. Všechna práva vyhrazena
Made on
Tilda